História lyžovania

Počiatky lyžovania siahajú až do doby 5 000 rokov pred naším letopočtom. Podľa polárneho cestovateľa  a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera a Altajských hôr. Odtiaľ sa lyže postupným sťahovaním národov  dostávali do Škandinávie a až neskôr do strednej Európy.Pôvod slova ski pochádza zo staronórskeho slova „skíð“ a znamená drevená palica. V Nórsku sa používali dva výrazy – „vedski“ – rozštiepené drevo na výrobu ohňa a „skigard“ – drevená rozdelená plotová tyč. V modernej nórčine sa kladie dôraz na výslovnosť, ktorá má korene v angličtine a francúzštine, a vyslovuje sa „ski“. V Taliansku sa píše rovnako, ale vyslovuje sa „sci“. Nemci, Portugalci a Španieli si slovo prispôsobili – „Schifahren – Esqui – Esquí“. Lyže však ani náhodou neslúžili na zábavu. Základným podnetom na to, aby vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb. Súčasné moderné lyžovanie siaha do obdobia 19. a 20. storočia. Ako sa lyžovanie vyvíjalo a lyžiarske techniky sa začali od seba navzájom odlišovať, vznikali súťaže v jednotlivých technikách. Postupne nastalo ich rozdelenie podľa toho, či išlo o behanie na lyžiach, jazdu zo svahu na lyžiach alebo skoky na lyžiach. V súčasnosti je u nás lyžovanie delené na severské a alpské disciplíny.